Nádych a nič

Autor: Júlia Kavuľová | 26.8.2012 o 1:24 | (upravené 21.2.2016 o 19:16) Karma článku: 5,67 | Prečítané:  133x


Strácam svoj hlas,
vždy keď ťa vidím,
dym po vdychu,
a slová sa hľadajú,

počujem ten tón,
robi zhon vždy, keď ťa vidím,
nemám už istotu stlačiť ďalšiu notu,
bojím sa, či ti nezhrubne tvoj hlas,
keď pôjdem hlbšie zas,

udusila sa v nás istota,
neviem, čo už čakať, keď uhodím ťa do plota,
 
a tak slová, ktoré v nás sú,
padajú dole,
ako na jeseň listy zo stromu,

viem, že život si nemohol dovoliť zastať?
s tebou môžem len v tých dňoch postáť,
na dlani si udržať pár dní ?
za drobné sme viac minuli,
tak lacno zlosti predali,

a tak, len čo sa jari nadýchneš,
leto zahreje ťa pod svetrom zas,
asi to už ostane vždy tak,
po nádychu bez tvojho teplého dychu.
         
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

PRIMÁR

Lekári sa môžu mýliť. Päť príbehov o zlej diagnóze

Nikto netúži byť medicínskou záhadou. Ale je jednoduché sa ňou stať.

EKONOMIKA

Nové pravidlá zásadne ovplyvnia ľudí. Dlžníkov aj exekútorov

Sociálna poisťovňa môže siahnuť na účet aj bez exekútora.


Už ste čítali?