Nádych a nič

Autor: Júlia Kavuľová | 26.8.2012 o 1:24 | (upravené 21.2.2016 o 19:16) Karma článku: 5,67 | Prečítané:  136x


Strácam svoj hlas,
vždy keď ťa vidím,
dym po vdychu,
a slová sa hľadajú,

počujem ten tón,
robi zhon vždy, keď ťa vidím,
nemám už istotu stlačiť ďalšiu notu,
bojím sa, či ti nezhrubne tvoj hlas,
keď pôjdem hlbšie zas,

udusila sa v nás istota,
neviem, čo už čakať, keď uhodím ťa do plota,
 
a tak slová, ktoré v nás sú,
padajú dole,
ako na jeseň listy zo stromu,

viem, že život si nemohol dovoliť zastať?
s tebou môžem len v tých dňoch postáť,
na dlani si udržať pár dní ?
za drobné sme viac minuli,
tak lacno zlosti predali,

a tak, len čo sa jari nadýchneš,
leto zahreje ťa pod svetrom zas,
asi to už ostane vždy tak,
po nádychu bez tvojho teplého dychu.
         
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Bratislava stotísícové poradenstvo k parkovaniu skrýva pred verejnosťou

Pri vytváraní analýzy sa vyskytli problémy, o ktorých mali zamestnanci zakázané hovoriť.

DOMOV

Gabčíkovčania: S utečencami problém nebol, viac vystrájajú mladí Srbi

V priestoroch zariadenia pre utečencov v Gabčíkove je ubytovaných niekoľko stoviek Srbov.

DOMOV

Aj Bratislava má svoju Hlávkovú. Za kritiku parkovania referentku čakala šikana

Čím viac upozorňovala na chyby, tým viac problémov v práci mala.


Už ste čítali?