Naivná

Autor: Júlia Kavuľová | 27.9.2012 o 19:18 | (upravené 10.10.2014 o 16:30) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  116x

Kiežby som smela počuť vietor,

tvoj vietor, čo začína hlučnú hru,

jak rozbieha sa, a pred oknami neprieči,

vtiera do izieb, napne plachty, moje závesy,


 

obdivujem ako sa vieš zapáliť,

až dvermi plesne,

tak všetko stíchne,

a zostane tu tesne,


 

ó tak vrelo ti veriť chcem,

že rád by si stál so mnou v každý deň,

vystojíme jamu,

podídeme až s ranným slnkom,

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

PRIMÁR

Lekári sa môžu mýliť. Päť príbehov o zlej diagnóze

Nikto netúži byť medicínskou záhadou. Ale je jednoduché sa ňou stať.

EKONOMIKA

Nové pravidlá zásadne ovplyvnia ľudí. Dlžníkov aj exekútorov

Sociálna poisťovňa môže siahnuť na účet aj bez exekútora.


Už ste čítali?