Nádych a nič

Autor: Júlia Kavuľová | 26.8.2012 o 1:24 | (upravené 21.2.2016 o 19:16) Karma článku: 5,67 | Prečítané:  140x


Strácam svoj hlas,
vždy keď ťa vidím,
dym po vdychu,
a slová sa hľadajú,

počujem ten tón,
robi zhon vždy, keď ťa vidím,
nemám už istotu stlačiť ďalšiu notu,
bojím sa, či ti nezhrubne tvoj hlas,
keď pôjdem hlbšie zas,

udusila sa v nás istota,
neviem, čo už čakať, keď uhodím ťa do plota,
 
a tak slová, ktoré v nás sú,
padajú dole,
ako na jeseň listy zo stromu,

viem, že život si nemohol dovoliť zastať?
s tebou môžem len v tých dňoch postáť,
na dlani si udržať pár dní ?
za drobné sme viac minuli,
tak lacno zlosti predali,

a tak, len čo sa jari nadýchneš,
leto zahreje ťa pod svetrom zas,
asi to už ostane vždy tak,
po nádychu bez tvojho teplého dychu.
         
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Čo sa to stalo s časom? Náramkové hodinky miznú z rúk

Bol to vynález desaťročia. Nebyť náramkových hodiniek, niektoré strategické bitky by možno dopadli inak. Dnes prehrávajú samotné náramkové hodinky.

KOMENTÁRE

Mala byť ombudsmanka aj na pochode za rodinu?

Bubon, koláž Krista a zástava, celý výjav pripomínal akúsi civilnú procesiu.

BRATISLAVA

Dá sa v Dunaji oficiálne kúpať?

Na Dunaji bolo kedysi nielen legendárne Lido, ale aj lodné kúpaliská.


Už ste čítali?