Nádych a nič

Autor: Júlia Kavuľová | 26.8.2012 o 1:24 | (upravené 21.2.2016 o 19:16) Karma článku: 5,67 | Prečítané:  136x


Strácam svoj hlas,
vždy keď ťa vidím,
dym po vdychu,
a slová sa hľadajú,

počujem ten tón,
robi zhon vždy, keď ťa vidím,
nemám už istotu stlačiť ďalšiu notu,
bojím sa, či ti nezhrubne tvoj hlas,
keď pôjdem hlbšie zas,

udusila sa v nás istota,
neviem, čo už čakať, keď uhodím ťa do plota,
 
a tak slová, ktoré v nás sú,
padajú dole,
ako na jeseň listy zo stromu,

viem, že život si nemohol dovoliť zastať?
s tebou môžem len v tých dňoch postáť,
na dlani si udržať pár dní ?
za drobné sme viac minuli,
tak lacno zlosti predali,

a tak, len čo sa jari nadýchneš,
leto zahreje ťa pod svetrom zas,
asi to už ostane vždy tak,
po nádychu bez tvojho teplého dychu.
         
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Spasí nás univerzálny základný príjem?

Stroje a automatizácia prinesú v budúcnosti stratu polovice pracovných miest. Spolu s tým príde ešte väčší hnev ľudí bez práce. Bude to znamenať pád demokracie?

AUTO

Nie v každej hmle treba zapnúť hmlovky

Predné a zadné hmlové svetlá plnia rôzne funkcie.

ROZHOVOR

Zosnulá Jaroslava Blažková: V Kanade som žila náhradný život

V tomto smutnom svete treba vyhľadávať jagavé momenty.


Už ste čítali?