Bez úvodu

Autor: Júlia Kavuľová | 26.8.2012 o 14:35 | (upravené 11.10.2014 o 20:58) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  123x

Vlastne, skončili sme už na začiatku,

koniec nám na ústa zaklapol kládku,

srdcia vydymené,

hlavy prázdne zvonia,

 

a čo bolo medzi?

medzi hrala hudba..

odohrala našu každú chvíľu v jednu symfóniu,

všetko za nás,

teraz vidím, na všetko našli sme si melódiu,

a my nemuseli sme nič, nič,

hovorila za nás nutné, dosť smutné, nemyslíš?

 

viem, je nezvyklé obnažiť jasne slová,

ale mala som dojem, že postavíš sa k činu,

že nenecháš na mne všetkú tú špinu,

ostala ako kaluž stáť a ty si len podišiel,

nenechal si vo mne ani odkaz, 

kde bol tvoj cieľ?,

 

vo mne ostali holé steny,

kreslím si nápovedy, čo rozbilo to sklo na zemi,

že ušli sme od seba ako kŕdeľ holubov po kameni,

do diali, vysoko letiaci od zeme, 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Spasí nás univerzálny základný príjem?

Stroje a automatizácia prinesú v budúcnosti stratu polovice pracovných miest. Spolu s tým príde ešte väčší hnev ľudí bez práce. Bude to znamenať pád demokracie?

AUTO

Nie v každej hmle treba zapnúť hmlovky

Predné a zadné hmlové svetlá plnia rôzne funkcie.

ROZHOVOR

Zosnulá Jaroslava Blažková: V Kanade som žila náhradný život

V tomto smutnom svete treba vyhľadávať jagavé momenty.


Už ste čítali?