Tí dvaja

Autor: Júlia Kavuľová | 26.8.2012 o 22:26 | (upravené 9.10.2014 o 23:45) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  142x

Zaliali sa teplom hory,

lúky žali jas,

toto leto kvitlo iba raz,

 

vône lesa vinuli sa nám do nosa,

v podvečer bola vždy kosa,

vravieval si mi "Nestoj na dlažbe bosá",

tak staral si sa o mňa,

 

hlavy ľudí sa k slnku dvíhali,

iba na poludnie chvíľu postáli a nechali nadýchnuť i zem,

len pár slov a voda, nič viac tým ľuďom nebolo treba,

a my sedeli sme na vyhliadke, 

kde v diali polia mávali,

 

tam som mala pocit, že vlastníme niečo i my,

ako oni túto zem, s láskou starajú o malý kúsok poľa,

tam kde stál Pán Topoľ a Pani Topoľová,

ten pocit vlastniť sa chýba mi tam znova,

tam, kde ukazovali sme na mraky a mali výhľad zeleného mora,

 

tak vyrástli sme i zarástli v košaté stromy,

ťažko teraz prebiť také ramenité, vetvisté listov lomy,

vždy dvaja si svoje krivdy nosia,

medzi sebou honosia sa, tvária sa, vidieť im môžete až do nosa,

no život v sebe oni majú, tam sa spolu schovávajú,

 

rozdelili sa nám cesty,

keď zahnali sa mraky,

za ten čas ušli tí, čo nestrelili trakmi,

spomínam si takto na tú cestu vlakmi.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Spasí nás univerzálny základný príjem?

Stroje a automatizácia prinesú v budúcnosti stratu polovice pracovných miest. Spolu s tým príde ešte väčší hnev ľudí bez práce. Bude to znamenať pád demokracie?

AUTO

Nie v každej hmle treba zapnúť hmlovky

Predné a zadné hmlové svetlá plnia rôzne funkcie.

ROZHOVOR

Zosnulá Jaroslava Blažková: V Kanade som žila náhradný život

V tomto smutnom svete treba vyhľadávať jagavé momenty.


Už ste čítali?