Tí dvaja

Autor: Júlia Kavuľová | 26.8.2012 o 22:26 | (upravené 9.10.2014 o 23:45) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  145x

Zaliali sa teplom hory,

lúky žali jas,

toto leto kvitlo iba raz,

 

vône lesa vinuli sa nám do nosa,

v podvečer bola vždy kosa,

vravieval si mi "Nestoj na dlažbe bosá",

tak staral si sa o mňa,

 

hlavy ľudí sa k slnku dvíhali,

iba na poludnie chvíľu postáli a nechali nadýchnuť i zem,

len pár slov a voda, nič viac tým ľuďom nebolo treba,

a my sedeli sme na vyhliadke, 

kde v diali polia mávali,

 

tam som mala pocit, že vlastníme niečo i my,

ako oni túto zem, s láskou starajú o malý kúsok poľa,

tam kde stál Pán Topoľ a Pani Topoľová,

ten pocit vlastniť sa chýba mi tam znova,

tam, kde ukazovali sme na mraky a mali výhľad zeleného mora,

 

tak vyrástli sme i zarástli v košaté stromy,

ťažko teraz prebiť také ramenité, vetvisté listov lomy,

vždy dvaja si svoje krivdy nosia,

medzi sebou honosia sa, tvária sa, vidieť im môžete až do nosa,

no život v sebe oni majú, tam sa spolu schovávajú,

 

rozdelili sa nám cesty,

keď zahnali sa mraky,

za ten čas ušli tí, čo nestrelili trakmi,

spomínam si takto na tú cestu vlakmi.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Čo sa to stalo s časom? Náramkové hodinky miznú z rúk

Bol to vynález desaťročia. Nebyť náramkových hodiniek, niektoré strategické bitky by možno dopadli inak. Dnes prehrávajú samotné náramkové hodinky.

KOMENTÁRE

Mala byť ombudsmanka aj na pochode za rodinu?

Bubon, koláž Krista a zástava, celý výjav pripomínal akúsi civilnú procesiu.

BRATISLAVA

Dá sa v Dunaji oficiálne kúpať?

Na Dunaji bolo kedysi nielen legendárne Lido, ale aj lodné kúpaliská.


Už ste čítali?