Naivná

Autor: Júlia Kavuľová | 27.9.2012 o 19:18 | (upravené 10.10.2014 o 16:30) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  116x

Kiežby som smela počuť vietor,

tvoj vietor, čo začína hlučnú hru,

jak rozbieha sa, a pred oknami neprieči,

vtiera do izieb, napne plachty, moje závesy,


 

obdivujem ako sa vieš zapáliť,

až dvermi plesne,

tak všetko stíchne,

a zostane tu tesne,


 

ó tak vrelo ti veriť chcem,

že rád by si stál so mnou v každý deň,

vystojíme jamu,

podídeme až s ranným slnkom,

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Spasí nás univerzálny základný príjem?

Stroje a automatizácia prinesú v budúcnosti stratu polovice pracovných miest. Spolu s tým príde ešte väčší hnev ľudí bez práce. Bude to znamenať pád demokracie?

AUTO

Nie v každej hmle treba zapnúť hmlovky

Predné a zadné hmlové svetlá plnia rôzne funkcie.

ROZHOVOR

Zosnulá Jaroslava Blažková: V Kanade som žila náhradný život

V tomto smutnom svete treba vyhľadávať jagavé momenty.


Už ste čítali?