Naivná

Autor: Júlia Kavuľová | 27.9.2012 o 19:18 | (upravené 10.10.2014 o 16:30) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  120x

Kiežby som smela počuť vietor,

tvoj vietor, čo začína hlučnú hru,

jak rozbieha sa, a pred oknami neprieči,

vtiera do izieb, napne plachty, moje závesy,


 

obdivujem ako sa vieš zapáliť,

až dvermi plesne,

tak všetko stíchne,

a zostane tu tesne,


 

ó tak vrelo ti veriť chcem,

že rád by si stál so mnou v každý deň,

vystojíme jamu,

podídeme až s ranným slnkom,

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Čo sa to stalo s časom? Náramkové hodinky miznú z rúk

Bol to vynález desaťročia. Nebyť náramkových hodiniek, niektoré strategické bitky by možno dopadli inak. Dnes prehrávajú samotné náramkové hodinky.

KOMENTÁRE

Mala byť ombudsmanka aj na pochode za rodinu?

Bubon, koláž Krista a zástava, celý výjav pripomínal akúsi civilnú procesiu.

BRATISLAVA

Dá sa v Dunaji oficiálne kúpať?

Na Dunaji bolo kedysi nielen legendárne Lido, ale aj lodné kúpaliská.


Už ste čítali?