Pocit bez názvu

Autor: Júlia Kavuľová | 31.7.2014 o 15:08 | (upravené 3.11.2014 o 13:38) Karma článku: 3,58 | Prečítané:  268x

 

Ležíme si na plachtách, 

azda svetom plujeme,

sme jedna rieka,

a zvyšok pretečie mi preč,

 

na svete len dvaja sme, 

ešte žiarivé odtiene zelene pokiaľ len oko dovidí,

i slnko vkráda sa do očí, 

 

denné svetlo silnie,

končí tento deň,

už je preč,

tvár milovaného vyzerá celkom cudzo,

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Spasí nás univerzálny základný príjem?

Stroje a automatizácia prinesú v budúcnosti stratu polovice pracovných miest. Spolu s tým príde ešte väčší hnev ľudí bez práce. Bude to znamenať pád demokracie?

AUTO

Nie v každej hmle treba zapnúť hmlovky

Predné a zadné hmlové svetlá plnia rôzne funkcie.

ROZHOVOR

Zosnulá Jaroslava Blažková: V Kanade som žila náhradný život

V tomto smutnom svete treba vyhľadávať jagavé momenty.


Už ste čítali?