Pocit bez názvu

Autor: Júlia Kavuľová | 31.7.2014 o 15:08 | (upravené 3.11.2014 o 13:38) Karma článku: 3,58 | Prečítané:  275x

 

Ležíme si na plachtách, 

azda svetom plujeme,

sme jedna rieka,

a zvyšok pretečie mi preč,

 

na svete len dvaja sme, 

ešte žiarivé odtiene zelene pokiaľ len oko dovidí,

i slnko vkráda sa do očí, 

 

denné svetlo silnie,

končí tento deň,

už je preč,

tvár milovaného vyzerá celkom cudzo,

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Čo sa to stalo s časom? Náramkové hodinky miznú z rúk

Bol to vynález desaťročia. Nebyť náramkových hodiniek, niektoré strategické bitky by možno dopadli inak. Dnes prehrávajú samotné náramkové hodinky.

KOMENTÁRE

Mala byť ombudsmanka aj na pochode za rodinu?

Bubon, koláž Krista a zástava, celý výjav pripomínal akúsi civilnú procesiu.

BRATISLAVA

Dá sa v Dunaji oficiálne kúpať?

Na Dunaji bolo kedysi nielen legendárne Lido, ale aj lodné kúpaliská.


Už ste čítali?